Ten nápad vznikol vo vlaku, niekde na ceste z Bratislavy na východ. Renáta Pankievičová sa s deťmi vracala domov z konferencie v hlavnom meste.
Pankievičová pochádza z Varhaňoviec, neveľkej dediny na Šariši. Žije v nej vyše 1400 obyvateľov, asi polovicu tvoria Rómovia. Vyštudovaná právnička tu s priateľmi založila občianske združenie, ktoré pomáha sociálne vylúčeným ľuďom.
V ten deň vo vlaku, bolo to niekedy v roku 2016, si dievčatá krátili cestu čítaním kníh, ktoré si na výlete kúpili za vreckové. Až v jeden moment otvorila dvere na kupé sprievodkyňa a neveriacky pozerala na čítajúce Rómky.
A tak sa zrodil Knižný klub Paľikerav – teda po rómsky „ďakujem“. Pankievičová si uvedomila, že ľudia si spájajú s Rómami tanec či hudbu no ťažko si ich vedia predstaviť mimo klasických stereotypov. Rozhodla sa preto, že začne tento obraz meniť.
Píše do vydavateľstiev, či by členom ich klubu nedarovali zopár kusov. Tínedžeri o prečítaných príbehoch debatujú a natáčajú videorecenzie, aby knihy priblížili ostatným. Zatiaľ posledné video na ich sociálnej sieti má poradové číslo 469.
Klub pritiahol čitateľov z miest a obcí ďaleko za hranicou Varhaňoviec, na online diskusiách ich bývajú aj desiatky. O zážitkoch s knihami chodia rozprávať aj na školy.
Päť mladých klubistiek teraz pre Romano fórum napísalo, aké knihy ich zaujali v poslednom čase.
Ivetka Vasiľová
Thomas Erikson: Obklopený idiotmi
„Veľmi dobrá a zaujímavá kniha. Rozdeľuje ľudí do štyroch typov (farieb), pričom každý človek je iný. Pochopila som pri nej, akú mám povahu a že nie každý je ,idiot‘. Kniha by podľa mňa mala byť zaradená do povinného čítania.
Po prečítaní som vedela lepšie rozlíšiť ľudí. Oceňujem, že autor rozoberá jednu tému a opisuje spôsob chovania sa každej farby pekne za sebou, striedavo. Každá farba dostane taký istý priestor.“
Majka Vasiľová
Magdaléna Pirožeková: Povedz, že ma miluješ
„Táto kniha má nesmierne uchvátila. Podobný námet sme síce mohli vidieť už viackrát, ale autorka to vyzdvihla na úplne inú, lepšiu úroveň.
Pozorujeme vzťah medzi dvoma dospelými ľuďmi, Monikou a Erikom, ktorí si toho prežili naozaj veľa. Hlavne Monika. Tá musela znášať od svojho bývalého manžela teror. Psychické týranie, fyzické týranie, ale aj sexuálne zneužívanie.
Autorka poukazuje na silu jednej obyčajnej ženy. Na jej odvahu, krásu, ale aj strach. Erik vstúpil Monike do života a bezhlavo sa do nej zamiluje. A ona tiež, aj keď si to spočiatku nechce priznať.
Erik je bláznivý človek, aspoň na mňa z knihy takto pôsobil, no zároveň je veľmi múdry. Paľo – Monikin bývalý – mal v sebe veľkú zlobu od začiatku, keď sa v knihe objavil. ,Klasický‘ tyran, ktorý si neváži ženy.
Mužov, ako je aj Paľo, je na svete veľmi veľa. Možno aj vy poznáte takýchto tyranov. A práve preto je dobré o tom písať a rozprávať sa.
Kniha na mňa zapôsobila veľmi dobre. Krásne a ľahko sa čítala. Zaujala ma aj krásna a pritom jednoduchá obálka.“
Michaela Piskorová
Luis Alberto Urrea: Dom zlomených anjelov
„Táto kniha je pre mňa ako nejaká ,oslava života‘. Má to byť jemné a emotívne rozlúčenie sa s rodinou, no evokuje to vo vás niečo iné. V knihe cítite lásku, ale aj napätie.
Spolu s postavami sa dozvedáte tajomstvá, ktoré sa postupne odkrývajú. A máte tiež pocit, že s nimi spomínate na dávne udalosti – vtipné aj smutné.
Kniha sa mi veľmi páčila. Je jednou z tých, ktoré sa vám dostanú nielen do hlavy, ale aj do srdca.“
Mirka Vargová
Lauren Child: Pozri sa mi do očí
„Kniha je o Ruby Redfortovej, ktorá mala odmalička rozum ako málokto. Vedela lúštiť kódy a bola na svoj vek až príliš múdra. Bývala v bohatej rodine. Všetko sa začne motať, keď sa jej rodičia vrátia z dovolenky.
Ruby začnú volať neznáme čísla, no keď ich zdvihne, nikto sa neozve. Predsa sa však od týchto bezvýznamných telefonátov začne odvíjať niečo významné. Niečo významné v Rubyinom živote, na čo nikdy nezabudne. A ani život nezabudne na Ruby, zmení sa na hotovú detektívku.
Kniha ma veľmi zaujala. Páči sa mi, ako je plná tajomstiev a tiež, že sú v nej malé detaily, ktoré tomu pridávajú šmrnc.
Bola som pri nej celá napätá a tak veľmi ma pohltila, že som ju prečítala za pár dní. Potom mi bolo smutno, že je koniec príbehu. Som však rada, že sú aj ďalšie diely. Dúfam, že sa k nim dostanem.“
Annamária Rostášová
Hana Repová: Boh plače potichu
„Emotívny príbeh, ktorý ma zaujal. Páčilo sa mi, že spisovateľka kladie dôraz na priateľstvo, ktoré je v dnešnej dobe dôležité. Kladie dôraz aj na skazenú, no zároveň krásnu lásku.
Everett je muž, ktorý si toho veľa prežil. Má zaujímavú minulosť a celý je taký záhadný, čo pridáva príbehu šmrnc.
Anna mi miestami pripadala trochu otravná, no nedivím sa, prečo v istých situáciách konala tak, ako konala. Stella a Philip mi prišli ako zábavní ľudia, ktorých by som chcela mať za priateľov.
Bol to dosť zložitý, miestami depresívny, ale aj nádherný príbeh, ktorý mi utkvel hlboko v mysli aj v srdci.“
