Kalendárne zvyky ako Sviatok všetkých svätých boli v pôvodnej rómskej kultúre neznáme, píše etnológ René Lužica.

Zvyk konzumovania jedál a pitia alkoholu pri hrobe je na ústupe. Ilustračné foto: Paolo Nicolello on Unsplash

Dodržiavanie tradičných zvykov je v rómskych rodinách rozdielne. Závisí najmä od ich socio-ekonomického postavenia a vnútro-etnického pôvodu.

Čím bol zosnulý – výnimočne aj zosnulá – v komunite rešpektovanejší a vplyvnejší, tým je pohreb honosnejší za účasti rodiny, rozvetveného príbuzenstva i celej komunity.

Honosné pohreby sú charakteristické pre vplyvné valašské resp. olašské rodiny a pre významné hudobnícke rodiny. Ak je rodina chudobná, aj pohreb zodpovedá jej finančným možnostiam.

So spoločenským postavením zosnulého korešponduje úprava hrobu, náhrobníkov, výnimočne aj hrobových komôr s prístreškom. Aj hrob symbolizuje prestíž.

Duša spokojného človeka odchádza navždy

Pozostalí udržujú transcendentálny kontakt so zosnulým aj po jeho smrti. Veria, že jeho duch (mulo) ešte niekoľko týždňov po úmrtí všetko vidí, počuje a chápe.

Ak bol pohrebný rituál dôstojný, duša zosnulého odíde zo života pozostalých v pokoji a nadobro. Ak však na niečo zabudli – napríklad vložiť do truhly obľúbenú vec zosnulého, môže sa tento prehrešok niektorému z pozostalých objaviť v sne alebo sa prejaví v nejakom znamení.

Môže ním byť napríklad spadnutie svätého obrázku či zarámovanej fotografie zosnulého na zem, plač dieťaťa, neočakávaný škripot dverí alebo nepokoj zvierat.

Pozostalí sa na tretí deň vracajú k hrobu oblečení v čiernom.

Pozostalí sú presvedčení o tom, že každý dôstojne pochovaný človek je v nebi a nemá dôvod sa vracať. Smrť je pre Rómov nezvrátiteľný, konečný stav.

Kresťanská myšlienka vzkriesenia preto nimi ostáva nepochopená. Vzkriesenie pre nich znamená návrat, no späť sa v ich kultúre vracajú len nespokojní duchovia, ktorí škodia pozostalým.

Horiaca cigareta na hrobe a pohárik, ktorým sa neštrngá

Rodiny udržujúce pohrebný rituál sa zvyčajne na tretí deň vrátia k hrobu v čiernom odeve. Potom chodia každú nedeľu, neskôr na výročie úmrtia, pri narodeninách či meninách zosnulého a na Vianoce, kedy môžu priniesť na hrob drobné dary.

Významnou súčasťou tradovaných návštev na cintoríne sú sviatky Všetkých svätých a Pamiatka zosnulých. Oba Rómovia prevzali s väčšinovej kultúry. Tzv. kalendárne zvyky sú v ich kultúre neznáme. Tradičné rómske zvyky sa koncentrujú na životný cyklus rodiny.

Väčšina prejavov tradičnej rómskej kultúry zanikla.

Počas sviatku Všetkých svätých prinášajú členovia rodiny na hrob kytice a sviečky. Pôvodný zvyk konzumovania jedál a pitia alkoholu pri hrobe je skôr na ústupe.

Ak si už k pomníku prinesú alkohol, na pamiatku zosnulého si neštrngajú. Pohárik putuje z ruky do ruky a každý si z neho odpije. Po vypití odlejú pár kvapiek na zem alebo na hrob.

Popri tom si spomínajú na príhody, ktoré zažili so zosnulým. Na hrobe tiež môžu zanechať horiacu cigaretu ako symbol ich spojenia s predkom.

Úcta, ako sa patrí

Väčšina prejavov tradičnej rómskej kultúry zanikla. Aj súčasné honosné pohreby rôznych rómskych kráľov, princov, vajdov či veštíc sú skôr magnetom pre bulvárne média. Ich tradičný, duchovný rozmer sa postupne vytráca.

Možno sa to tak nejaví, no napriek okázalému predvádzaniu sa pred „gadžami“ robia pozostalí v intímnom rodinnom kruhu všetko tak, aby si ducha zosnulého uctili, ako sa patrí.

Bolo by totiž nešťastím, keby sa na nich nahneval.  

René Lužica Etnograf, historik a filmár. Učí na Ústave romologických štúdií, Fakulte sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína filozofa v Nitre. V minulosti bol redaktorom národnostného magazínu Slovenskej televízie. Je autorom viacerých kníh o kultúre a histórii Rómov.  

Odoberajte články emailom

    Rozhovory