Počas pandémie boli v izolácii desiatky komunít. Či zákonne, prokuratúra nepreskúmala.

Ilustračný obrázok – opáskovaná lokalita. Zdroj: Paul-Alain Hunt on Unsplash

Začiatkom februára prišlo do východoslovenskej obce Sačurov päť policajných áut a desiatka vojakov. Miestnu rómsku osadu obohnali páskou a strážili ju zo všetkých strán. Nik sa nesmel nekontrolovane dostať dnu ani von.  

Vranovskí hygienici uvalili na osadu karanténu. Antigénové testovanie totiž ukázalo, že zo 414 testovaných obyvateľov bolo 114 pozitívnych na covid. V osade žije asi 750 ľudí.

Sačurov nebol počas druhej vlny pandémie jediným prípadom, kedy štát izoloval celú skupinu ľudí.

Desiatky uzavretých lokalít

Úrad splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity pre Romano fórum uviedol, že „mal v tom čase vedomosť o 51 miestach, kde došlo ku komunitnému alebo plošnému uzavretiu.“ Niektoré karantény sa týkali celej lokality, iné konkrétnych bytoviek, domov, ulíc či oblastí mesta.

Úrad verejného zdravotníctva hovorí o „40 ohniskách nákazy“, ktoré boli počas pandémie v izolácii. Aj hygienici však upozorňujú na to, že pod týmto číslom si „netreba predstavovať výlučne celé marginalizované rómske komunity“, ale napríklad aj časti mesta, kde sa ľudia zdržiavali.

Zdôraznili tiež, že „k uzatváraniu lokalít dochádza po veľmi dôslednom zvážení a prichádza do úvahy až po vyčerpaní všetkých dostupných opatrení a prostriedkov na úrovni jednotlivcov.“ Ich cieľom je, aby sa nákaza nezačala šíriť nekontrolovane.

Obecná karanténa len pre oblasti s Rómami

Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová si však všimla, že ak úrady nariaďujú „obecnú karanténu“, robia tak len v oblastiach, kde žijú vylúčení Rómovia.

Ombudsmanka pripomenula zistenia Agentúry Európskej únie pre základné práva, podľa ktorých bolo Slovensko počas druhej vlny jedinou krajinou EÚ, ktorá izolovala celé rómske komunity. V prvej vlne to okrem nás robili aj Bulhari.

Patakyová sa preto vo februári obrátila na Generálnu prokuratúru. Jej šéfa Maroša Žilinku žiadala, aby preskúmal, či sú vyhlášky, ktorými regionálne úrady verejného zdravotníctva nariaďujú uzatváranie rómskych osád, zákonné.

Ombudsmanka o.i. namietala, že rozhodnutiam hygienikov chýba odôvodnenie. Nie je podľa nej zrejmé, či vyčerpali iné možnosti, ako situáciu riešiť.

Prekážalo jej tiež, že nebolo jasné, ako dlho budú ľudia obmedzení v slobode pohybu. A skonštatovala, že „pri zavádzaní tohto opatrenia je prítomný diskriminačný charakter.“

Prokuratúra podnet odložila, argumentuje účelnosťou

Čo sa stalo s Patakyovej podnetom? Úrad ombudsmanky odpovedal, že Generálna prokuratúra ho „bez meritórneho (t.j. vo veci samotnej, pozn.) prieskumu“ poslala ďalej krajským prokuratúram.

„Tie však prieskum tiež nevykonali a postupne všetky podnety odložili z dôvodu, že kým sa dostali k prieskumu karantén jednotlivých osád, boli (karantény, pozn.) zrušené a preskúmavanie aj preto neopodstatnené,“ uviedla Kancelária verejnej ochrankyne práv.

Ilustračné foto – dvere obohnané zámkom. Zdroj: Adli Wahid on Unsplash.

Generálna prokuratúra vysvetľuje, že odloženie podnetov súvisí s ich podaním na Ústavný súd. Maroš Žilinka chce, aby sa sudcovia v Košiciach pozreli na to, či Úrad verejného zdravotníctva vôbec môže vydávať takýto typ vyhlášok, ktoré by boli všeobecne záväzné.

Boli totiž vydané „bez riadneho legislatívneho procesu, pripomienkového konania vykonaného na portáli, dôvodovej správy normy a bez ich vyhlásenia v Zbierke zákonov, len vo Vestníku vlády.“

Podľa Generálnej prokuratúry by boli iné kroky, než obrátenie sa na Ústavný súd, neúčelné.

„Použitím iných prostriedkov prokurátorského dozoru by sa nedosiahla účinná ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu,“ tvrdia u Žilinku.

Úrad ombudsmanky varuje: karanténa celý komunít sa bude môcť zopakovať

Takto však zostáva nejasné, či bolo v poriadku, ak úrady nariaďovali „obecnú karanténu“ – podľa ombudsmanky len – v oblastiach, kde žijú vylúčení Rómovia. Navyše bez riadneho odôvodnenia a vymedzenia, odkedy dokedy má zásah do občianskych slobôd trvať.

Aj preto Kancelária verejnej ochrankyne práv tvrdí, že „z krokov, ktoré doposiaľ vykonala Generálna prokuratúra, nevyplýva, že v budúcnosti nebude môcť dochádzať k uzatváraniu celých oblastí, v ktorých žijú marginalizované rómske komunity.“

Generálna prokuratúra hovorí, že jednotlivé opatrenia hygienikov sú závermi zdravotníkov a epidemiológov, ktorí nimi majú chrániť verejné zdravie. Obsahové námietky preto podľa nej treba hodnotiť z odborného hľadiska.

„V žiadnom prípade sa netýkajú problematiky právnej, a preto posudzovanie týchto odborných kritérií a vecná správnosť ich aplikácie v jednotlivých opatreniach je zo strany prokurátora mimo rámca jeho právomoci,“ tvrdia u Žilinku.

Dodávajú, že prokuratúra samotná nemá „dostatočné odborné vedomosti“ ani oprávnenia, aby vedela a mohla posúdiť takéto odborné otázky.

Hygienici: celé osady dnes karantenizované nie sú

Opakuje sa teda scenár z prvej a druhej vlny, kedy boli v izolácii celé rómske lokality? Úrad verejného zdravotníctva tvrdí, že nie.

„V súčasnosti zaznamenávame v marginalizovaných rómskych komunitách lokálne rodinné výskyty ochorenia COVID-19. Celé osady nie sú karantenizované,“ uviedli hygienici.

Pripomínajú, že vývoj pandémie závisí od toho, ako budeme ako občania dodržiavať pravidlá.

Ak ich rešpektovať nebudeme, „regionálne úrady verejného zdravotníctva musia prijať také opatrenia, ktoré budú adekvátne reagovať na aktuálnu situáciu, počet pozitívnych osôb, ich vekovo špecifické charakteristiky, situácie v nemocniciach, školských a predškolských zariadeniach, zariadeniach sociálnej starostlivosti, firmách a podobne.“ 

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na redakcia@romanoforum.sk.

Odoberajte články emailom

    Rozhovory