Dorovnávanie šancí deťom z vylúčených komunít sa musí stať prioritou, myslí si publicista Vlado Rafael.

Ilustračné foto. Zdroj: Andrew Ebrahim – Unsplash

Z údajov z Ministerstva školstva vyplýva, že v roku 2017 bol finančný príspevok štátu na žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia výnimočne 260 eur, no potom opäť klesol.

Od roku 2018 posiela štát školám príspevok na chudobné deti vo výške 150 eur na žiaka. Do tejto kategórie patrí značné množstvo rómskych detí z vylúčených komunít.

Z tejto nízkej dotácie sú financovaní asistenti učiteľa a sociálni pedagógovia a aj preto je ich v školách dlhodobo nedostatok. Z tohto mála sa tiež kupujú žiakom učebné a hygienické pomôcky.

A ešte by to malo vystačiť aj na hradenie škôl v prírode či školské výlety. Okrem iného aj preto, aby aspoň čiastočne vyvažovali sociálnu izoláciu žiakov z chudobných rodín.

Detí, ktoré potrebujú pomoc, je čoraz viac

Navyše, z dostupných štatistík je zrejmé aj to, že počet chudobných žiakov v základných školách za posledné roky takmer trojnásobne narástol. Kým v roku 2015 išlo o 11-tisíc žiakov, v roku 2020 ich už v školách evidujeme viac ako 31-tisíc.

Graf – RF.

Opomeňme nateraz chybný a často zmätočný spôsob evidencie týchto žiakov. Čo je dôležité: predpokladám, že skutočný počet sociálne znevýhodnených detí je aj v dôsledku troch vĺn pandémie omnoho vyšší. 

Aj z tohto dôvodu je financovanie kompenzačného vzdelávania nedostatočné. Súčasné vedenie ministerstva školstva pritom kráča po stopách svojich predchodcov – nedostatky domáceho financovania rómskych žiakov rieši prostredníctvom eurofondov.

Eurofondy nie sú pre každého a míňame ich neúčelne

Európske dotácie sú však nepravidelné, administratívne náročné, no najmä ich nepoberajú všetky školy. Navyše, spôsob, akým ich používame, sa často míňa účinku.

Ako príklad uveďme nedávnu podporu z Plánu obnovy, ktorá mala podľa ministerstva zvýšiť účasť rómskych žiakov na voľnočasových aktivitách v školských kluboch detí. Tie dnes patria pod mestá a obce a rodiny žiakov si ich musia financovať samy.

Výskumníci z Centra vzdelávacích analýz poukázali na fakt, že napokon pôjde o preplácanie finančného príspevku len pre tých žiakov, ktorí školský klub už navštevujú. Dodajme ešte, že z tejto podpory boli vylúčené centrá voľného času, ktoré tiež ponúkajú neformálne vzdelávanie a tiež patria pod samosprávy.

Rozpačito vyznieva aj novela školského zákona, ktorá určila maximálne 26 žiakov pre každé nové oddelenie v školskom klube. Takéto opatrenie má isto svoje pedagogické opodstatnenie, zároveň však dvíha finančné nároky pre rozširovanie priestorových kapacít a zvyšovanie počtu vychovávateľov.

Ak tieto náklady mestá a obce nedokážu zvládať zo svojich rozpočtov, do školských klubov sa nedostanú už ani deti z bežných rodín.

Aké sú domáce úlohy pre začiatok skutočnej školskej reformy?

Ministerstvo školstva ohlásilo, že chce spraviť „reformný skok do 21. storočia“. Zatiaľ však nevieme ani to, či sa rezort v roku 2022 chystá zvýšiť financovanie chudobných detí z domáceho rozpočtu.

Je tiež otázne, či sa štát konečne bude snažiť identifikovať deti v núdzi spôsobom, ktorý zaručí, že ich pre ďalšiu pomoc zachytíme čo najviac.

Pozor, nemusí ísť iba o žiakov, ktorí potrebujú psychologické, alebo špeciálnopedagogické poradenstvo. Mnohým stačí ekonomická pomoc na to, aby dokázali zvládať nároky spojené s úspešným vzdelávaním.

Ministerstvo by malo dať z vlastných zdrojov viac peňazí na vzdelávanie chudobných detí.

Je tiež zrejmé, že hoci eurofondy nedokážeme dostať do všetkých škôl, tie, ktoré k nim dopraviť dokážeme, musí rezort školstva lepšie zacieliť. Len tak môžu mať pri práci s chudobnými žiakmi žiadaný účinok.

Toto všetko sú len základné príčiny, ktoré významne ovplyvňujú školskú úspešnosť či neúspešnosť rómskych detí.

Pripomeňme, že podľa Eurostatu sa na Slovensku za posledných desať rokov zásadne zvýšila miera predčasného ukončenia vzdelávania. Kým v roku 2010 školu predčasne ukončili 4,7% žiakov, v roku 2019 to už bolo 8,3%. Táto miera je vysoká hlavne v regiónoch s vyšším zastúpením vylúčených rómskych komunít.

V neposlednom rade, ak má u nás prísť k skutočnej reforme školstva, ktorá pozitívne ovplyvní aj školskú úspešnosť rómskych detí, je potrebné zmeniť aj neformálne vzdelávanie. A to tak, aby bolo prístupné a kvalitné pre každého žiaka kdekoľvek na Slovensku.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na redakcia@romanoforum.sk.

Odoberajte články emailom

    Rozhovory