Zámer je v poriadku, narazí však na úradnícku realitu.

7. apríla vláda schválila novú Stratégiu rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030. Dokument bude v nasledujúcej dekáde určovať smerovanie verejných politík k vylúčeným skupinám.

Splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity Andrea Bučková, ktorá bola zodpovedná za jeho vypracovanie, prizvala k tvorbe expertov z oblastí vzdelávania, bývania alebo nediskriminácie. Obklopila sa tiež poradcami z univerzitnej a mimovládnej sféry, ktorí ovplyvnili výslednú podobu stratégie.

Viacerí pozorovatelia sa zhodujú na tom, že proces ani výsledná podoba dokumentu v zásade nevyvolávajú pochybnosti. Je však isté, že osud aj tejto stratégie bude čeliť dlhoročným prekážkam, ktoré bránia realizácii aj tých najlepších úmyslov v praxi.

Achylovou pätou sú samosprávy

Prvou prekážkou je fakt, že o osude vylúčených komunít rozhodujú starostovia a primátori. Od nich závisí kvalita integrácie chudobných ľudí v obci či meste.

Preto sme často svedkami toho, že kým starosta jednej obce zamestnáva Rómov v obecnom podniku a pomocou prestupného bývania ruší chudobné chatrče, primátor susedného mesta takýto prístup odmieta. Viaceré vylúčené lokality tak nemajú vysporiadané pozemky a množstvo chudobných nemá ani v 21. storočí prístup k pitnej vode.

Druhou prekážkou sú ministerstvá, ktoré majú svoje vlastné politiky týkajúce sa rómskych komunít. A tak sa stáva, že kým vo vládnych stratégiách už roky zaznieva odmietavý prístup k segregácii Rómov, rezorty školstva a výstavby naďalej podporujú budovanie škôl a ubytovní v blízkosti segregovaných komunít.

Treťou prekážku pre realizáciu novej stratégie sú slabé právomoci splnomocnenkyne Bučkovej. Preto sa jej nedarí zosúladiť odlišné, často protichodné kroky rezortov, starostov či primátorov pri integrácii Rómov.

Peniaze nie sú najväčší problém

Bučkovej predchodcovia dokázali vyvažovať slabé právomoci silou svojej osobnosti alebo politickou príslušnosťou. Hoci ona sama je nominantkou OĽaNO, jej rok vo funkcii ukazuje, že sa cíti istejšie v úlohe vysokej úradníčky – manažérky.

Nemožno preto od nej očakávať zásadné politické vyjadrenia a iniciatívy, na aké sme boli zvyknutí u jej predchodcov Ábela Ravasza alebo Petra Polláka. Andrea Bučková si je dobre vedomá svojich kompetencií a nerada ich prekračuje.

Novinkou je, že Úrad splnomocnenca sa v týchto dňoch sťahuje z rezortu vnútra späť pod Úrad vlády. Jeho staronovému postaveniu by pomohlo, ak by premiér Heger posilnil aj jeho kompetencie. Ideálne tak, aby mohli splnomocnenkyňa a jej nasledovníci zastávať napríklad post ministerky bez kresla. Posilnilo by to ich pozíciu voči ostatným ministerstvám a samosprávam.

Pri čítaní novej stratégie sa môže zdať, že je príliš všeobecná. To preto, lebo k nej zatiaľ chýba plán konkrétnych aktivít a úloh s jasným časovým rozvrhom. Od nich závisí nastavenie rozpočtu, o ktorom zatiaľ vieme len toľko, že sa bude pohybovať v desiatkach miliónov eur.

Je však zrejmé, že úspechy sa nedostavia bez toho, aby vláda vyriešila slabiny, ktoré desiatky rokov bránia realizácii štátnych programov pre ľudí z vylúčených komunít. Nie sú nimi chýbajúce vedomosti či skúsenosti, ani nedostatok finančných zdrojov. Kľúčom je zosúladenie a vymožiteľnosť štátnych politík.

Odoberajte články emailom

    Politika