Útok ruskej armády ju šťastnou náhodou zastihol v Berlíne, kam išla pozrieť syna. Jej zvyšná rodina však ostala v Kyjeve a je tam doteraz.

„Aj ja v Berlíne som nonstop v kontakte s kolegami, priateľmi, neustále čítam správy o tom, čo sa deje, pozerám si všetky tie videá a fotky – úplne vás to ničí,“ hovorí ukrajinská Rómka Zola Kondur.

Pochádza z rodiny aktivistov. Jej otec začiatkom 90. rokov rozbiehal jednu z prvých mimovládok bojujúcich za práva Rómov na Ukrajine – dnes ich je vyše 120.

Kondur je spoluzakladateľkou Nadácie Chiricli pre rómske ženy, ktorá sa venuje o.i. vzdelávaniu a prekonávaniu stereotypov o Rómoch.

V rozhovore vysvetľuje, čo robí, kým sa jej blízki schovávajú pred raketami, a tiež, či sú Rómovia počas vojny zraniteľnejší než ukrajinská majorita. 

Kde vás zastihol tento rozhovor?

Teraz som v Berlíne. Mala som šťastie, že som sem prišla navštíviť svojho syna deň predtým, než sa začala vojna. Samozrejme, toto nikto nečakal. So synom som plánovala ostať do 8. marca. Potom som sa chcela vrátiť späť do Kyjeva a pokračovať vo svojej práci.

Takže sa vám podarilo vyhnúť vojne šťastnou náhodou.

Áno.

V Kyjeve ale máte rodinu, ako sú na tom oni?

Rodina bola v čase invázie v Kyjeve, rovnako ako mnoho iných ľudí. Nikto neveril, že sa niečo také môže stať. Preto ľudia žili svoje každodenné životy a pracovali.

Moja rodina podporovala rómske hnutie a mimovládne organizácie, ani v týchto ťažkých časoch neplánovala odísť z Ukrajiny. Po invázii sa snažila pohnúť smerom von z mesta, aby mohla odtiaľ aj naďalej pomáhať našim Rómom.

Aké boli pre vašich blízkych tieto posledné dni?

Je ťažké vysvetliť to. Myslím si, že ľudia takýto „zážitok“ môžu pochopiť, len ak si cez neho prejdú.

Aj ja v Berlíne som nonstop v kontakte s kolegami, priateľmi, neustále čítam správy o tom, čo sa deje, pozerám si všetky tie videá a fotky – úplne vás to ničí.

Žasnem ale, akí silní sú naši Ukrajinci, akého majú ducha a túžbu zvíťaziť, aby udržali Ukrajinu ako nezávislý a demokratický štát. Ľudia sa snažia byť silní a zjednotiť sa.

Musím povedať, že takúto Ukrajinu som nikdy predtým nevidela, možno v roku 2014. Je to veľmi podobné času, keď sme mali Majdan (protivládne protesty, ktoré vyvrcholili revolúciou, pozn.).

A samozrejme, k obrane prispievajú aj Rómovia. Napríklad, včera sa k armáde pridalo 300 Rómov s tým, že chcú chrániť svoje rodiny a krajinu. V mnohých ďalších obciach sa pripájajú k vojenským tímom.

Rozprávame sa v nedeľu poobede. Vaši príbuzní sú stále v Kyjeve, aká je tam teraz situácia?

Sú neďaleko Kyjeva, situácia je stále veľmi ťažká. Rusi sa snažia organizovať rôzne diverzné skupiny, je počuť streľbu. Žiaľ, počas poslednej noci (zo soboty na nedeľu, pozn.) boli útoky veľmi silné.

Ľudia hovoria, že ruská armáda sa snaží použiť všetky zbrane a sily, ktoré tam má, aby obsadila Kyjev a ukázala svetu, akú má moc.

Je ale dôležité, aby európske krajiny a svetoví lídri pochopili, že Ukrajina nebojuje len za svoju nezávislosť, bojujeme za Európu. Na základe toho, čo pozorujeme, nemôžeme Putinovi veriť.

Najprv hovoril, že neplánuje zaútočiť na Ukrajinu. Rovnako v roku 2014 hovoril, že Rusko neokupuje územie Donbasu. Teraz povedal, že neplánuje ísť ďalej ako na Ukrajinu, no nikto tomu neverí.

Aké boli ostatné dni pre vás? Čo vôbec môže človek v takejto situácii robiť?

Ľudia, s ktorými som v kontakte, sa snažia zbierať informácie a zdieľať ich s ostatnými v rôznych jazykoch, aby sme informovali svet o tom, čo sa deje. Chceme, aby ľudia vedeli pravdu o vojne na Ukrajine.

Napríklad včera (t.j. v sobotu, pozn.) bola ruskými vojakmi, žiaľ, zabitá rodina s malými deťmi. Ničia materské školy, nemocnice, zabíjajú deti a civilistov. Snažíme sa robiť všetko pre to, aby o tom svet vedel.

Zbierame tiež humanitárnu pomoc pre armádu a pre civilistov. Sme v kontakte s rôznymi mimovládnymi organizáciami vo viacerých častiach Ukrajiny, komunikujem s našimi lokálnymi a medzinárodnými partnermi.

Napríklad dnes som pomáhala našim medzinárodným partnerským mimovládkam s ubytovaním ľudí v krajinách, do ktorých sa dostali po prekročení hranice. Sú to rôzni ľudia –  ženy s deťmi, starší, niekedy chudobné rodiny.

Nepodporujeme však len Rómov ale všetkých Ukrajincov, ktorí potrebujú pomoc. Som veľmi vďačná za našu medzinárodnú rómsku komunitu, ktorá je otvorená a pripravená podporiť všetkých Ukrajincov, ktorí, žiaľ, opúšťajú svoju krajinu.

Na Ukrajine žije asi 400-tisíc Rómov. Podobne ako na Slovensku, aj u vás mnohí patria medzi zraniteľné skupiny, a to aj v mierových časoch. V akej situácii sú počas vojny?

Veľa ľudí sa ma teraz pýta, či sú teraz Rómovia zraniteľnejší než ostatní. Z toho, čo pozorujem, si myslím, že sme všetci v rovnakej situácii.

Nemáme na Ukrajine problémy typu, že by Rómovia nemohli ísť do úkrytov. Ako som už spomínala, v tomto momente sme zjednotenou spoločnosťou, ktorá drží pokope, aby bránila svoju krajinu.

Táto situácia môže byť ale zložitá pre chudobné rómske rodiny. Keď sa rozhodnú utiecť ľudia, ktorí majú stálu prácu, možno majú nejaké úspory. Rómovia bez stálej práce či denného príjmu však majú ťažkosti nakŕmiť svoje rodiny, je pre nich náročné šporiť si.

Preto je pri týchto ľuďoch veľmi dôležitá humanitárna podpora a pomoc so zabezpečením jedla. A pre ľudí, ktorí nemajú doklady, môže byť zložité prejsť cez hranice, keď sa rozhodnú opustiť Ukrajinu.

Čo si ukrajinskí Rómovia myslia o vojnovom vysvetlení Vladimíra Putina, že chce Ukrajinu „oslobodiť a očistiť od (údajných) nacistov“? Týmto tvrdením sa obracia na menšiny, akoby mali byť ohrozené.

Je to absolútne šialené a pre Ukrajinu to nie je vôbec relevantné. Nepotrebujeme žiadnu takúto pomoc ­– od Ruska ani od žiadnej inej krajiny.

Myslím si, že toto je problém Putina a že by si mal skontrolovať svoje mentálne zdravie, pretože žije v imaginárnom svete, ktorý si vytvoril a v ktorom verí, že musí zachrániť Ukrajinu od nacistického režimu, ako to tvrdí. Absolútne to nie je pravda.

Ukrajinská vláda je demokratickou vládou, ktorá spolupracuje s parlamentom, ministerstvami, národnými aj lokálnymi úradmi. Snaží sa byť transparentná, demokratická a snaží sa spolupracovať s národnostnými menšinami, aj s Rómami.

Napríklad, pred dvomi rokmi bol zriadený špeciálny úrad, ktorý pripravuje politiky týkajúce sa rôznych etník. Má odpovedať na potreby národných menšín a Rómov na Ukrajine. Parlament tiež pracoval na novom zákone, ktorý má ochrániť ich práva.

Máme národnú stratégiu pre Rómov, ktorá bola schválená v júli 2021 a ktorá má zabezpečiť opatrenia smerujúce k inklúzii. Veľa sa spravilo aj pre politickú a občiansku participáciu národnostných menšín – na lokálnej i národnej úrovni.

Zároveň sme mali ťažkosti s ultra-pravicovými skupinami. Bol to problém, o ktorom bolo treba hovoriť a upozorniť na neho vládu. Bolo potrebné diskutovať s políciou, ministerstvom vnútra a parlamentom o tom, čo by malo byť spravené pre zlepšenie situácie.

Ale to neznamená že tu máme fašistickú vládu a že – ako to hovorí Putin – treba zachrániť ľudí pred touto vládou, pretože tu boli počas týchto rokov mučení.

Bojím sa, že Putin opakuje osud Hitlera. A keď sa rozprávame o fašizme a fašistickej vláde, ospravedlňujem sa, ale myslím si, že tá je v Rusku.

Spomínali ste, že mnohí Rómovia sú pripravení bojovať za Ukrajinu. Ako túto správu prijali Ukrajinci, teda majorita spoločnosti?

Boli ohromení. Rómovia sú integrálnou súčasťou ukrajinskej spoločnosti a bránia Ukrajinu od roku 2014 (anexia Krymu Ruskom, pozn.).

Poznáme rôzne príbehy rómskych mužov, ktorí bránia východ Ukrajiny. Keď som sa rozprávala s ľuďmi z armády, povedali mi, že v každom prápore je aspoň jeden Róm.

Myslím si, že teraz je to pre ľudí možno viac viditeľné. Asi preto lepšie vnímajú, že Rómovia a iné národnostné menšiny chránia Ukrajinu rovnako ako všetci naši statoční ukrajinskí vojaci.

Niektorí Rómovia nechcú alebo nemôžu bojovať – najmä ženy a deti. Majú zdroje na to, aby utiekli pred vojnou?

Nie je to len o Rómoch. Viem o tisícoch rodín a ľudí, ktorí zostali zaseknutí v regiónoch Černihiv, Charkov alebo Kyjev. Nemôžu utiecť, pretože sa tam bojuje a jednoducho pre nich teraz nie je bezpečné cestovať. To je teraz najzložitejšia situácia.

Boli tiež prípady, kedy ruskí vojaci, žiaľ, strieľali na ľudí alebo rodiny s deťmi v aute, keď boli na ceste do iných regiónov.

Ako s vami teraz hovorím, chodia mi správy, že v Kyjeve znie opäť siréna a ľudia musia utekať do bombových úkrytov.

Cítite solidaritu rómskej komunity po celom svete?

Rozhodne, dostávam „milióny“ správ a telefonátov. Pred dvoma dňami bol tiež založený spoločný chat, kde sa rozprávame so sieťou rómskych organizácií a s medzinárodnými organizáciami pracujúcimi s rómskou menšinou.

Tá podpora a solidarita je teda obrovská. Ľudia sa snažia koordinovať a zistiť, ako môžeme postupovať spoločne.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na redakcia@romanoforum.sk.