Koncom júna prezidentka Zuzana Čaputová vyznamenala 24 osobností, medzi nimi aj zástupcov menšín. Ocenenie za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj krajiny si prevzala aj Agnes Horváthová, zakladateľka združenia Romano kher – Rómsky dom.
Štátne inštitúcie majú vela možností, ako vyzdvihovať výnimočné Rómky a Rómov. Vytvárajú spomienkové udalosti, zodpovedajú za vzdelávanie aj učebnice, vrcholoví úradníci vystupujú na verejnosti.
Využíva štát pri inšpiratívnych Rómoch svoje možnosti dostatočne? Dáva im spoločenskú pozornosť, ktorú si zaslúžia?
Klára Orgovánová, riaditeľka Rómskeho inštitútu a klinická psychologička, v roku 2019 vyznamenaná prezidentom Andrejom Kiskom
„Ocenenie zo strany hlavy štátu je pre mňa prejavom kultúrnej úrovne krajiny a dôležitým formálnym aktom. Je dobre, že v posledných rokoch sú medzi vyznamenanými aj výrazné rómske osobnosti a hlavne práca, ktorú vykonali.
Ja ale nepatrím k osobám, ktoré by očakávali, že štát bude vyzdvihovať ľudí, len aby si nasilu a formálne naplnil povinnosť myslieť aj na menšiny. A pritom v otázkach spravodlivosti sa k nim bude správať povýšenecky až pohŕdavo.
Príkladom je rozpačité ospravedlnenie sa vlády za nespravodlivosť v Moldave nad Bodvou, ktoré by sa ale neudialo, ak by medzinárodné inštitúcie nevyniesli súd, že to nespravodlivosť bola. Ani postup voči rómskym osadám a komentovanie udalostí v čase pandémie nie je pre mňa uznávaním rovnocenného postavenia Rómov.
Verejní činitelia by mali byť korektní pri každom kroku, ktorý ovplyvňuje verejnú mienku. Oni ju totiž často iba kopírujú.
Venovať pozornosť inšpiratívnym ľuďom je na mieste, aj keď si myslím, že profesionalita, dobro a krása sa chvália samé. Možno aj preto pri úžasných výkonoch našich umelcov nikto nezdôrazňuje, že sú to Rómovia.“
Vlado Rafael, šéf občianskeho združenia eduRoma
„Schopnosť niekoho oceniť neznamená, že dotyčnému,alebo dotyčnej dáme raz za rok cenu. Rómovia budú na Slovensku oceňovaní až vtedy, keď budúcim zamestnávateľom nebude u Rómov prekážať ich farba pleti a sociálne postavenie. Alebo ak sa množstvo rómskych detí nebude vzdelávať segregovane.“
Zuzana Havírová, šéfka Rómskeho advokačného a výskumného strediska
„Udeľovanie štátnych vyznamenaní osobnostiam z národnostných menšín je veľmi dôležité. Vďaka prezidentke, ktorá sa aj pri iných príležitostiach často stretáva s rôznymi skupinami, môžeme spoznávať inšpiratívne príbehy. Takéto príbehy by mali byť našou súčasťou aj vo všedné dni, aby sme naozaj budovali spoločnosť, v ktorej sa každý cíti výnimočný.
Myslím si, že kľúčovú úlohu v tom zohrávajú médiá a vzdelávací systém. Príkladom môže byť televízny seriál alebo film, v ktorom Róm/Rómka vystupuje ako lekár/lekárka, učiteľ/učiteľka alebo ako manažér/manažérka.
Náš vzdelávací systém by mal obsahovať viac informácií o rozmanitosti v našej spoločnosti. Okrem hudobníkov, tanečníkov či literárnych umelcov by sa mal zamerať aj na iné oblasti, v ktorých sú Rómovia a Rómky úspešní.
Minimálne by stačilo hovoriť o tom, ako je bežné, že Rómovia a Rómky predávajú v potravinách, upravujú vlasy v kaderníckych salónoch alebo pripravujú a servírujú jedlo v reštauráciách. Lebo presne takéto príbehy potrebujeme, aby sme búrali stereotypy a predsudky, ktoré rozdeľujú našu spoločnosť.“
Martina Rihárová, zakladateľka tanečnej skupiny Urban Ethnic Crew
„V dnešnej dobre nie je okrem politiky počuť o nikom a ničom, čo je dobré a prínosné pre spoločnosť. Myslím si, že Rómovia ako takí na Slovensku vyzdvihovaní a uznávaní nie sú, miestami skôr naopak.
Poznám v mojom okolí XY úspešných a šikovných Rómov, ktorí by mali dostať uznanie za to, kým sú. Spoločnosť akosi zabúda na umelcov či podnikateľov z rôznych odvetví – nielen pri Rómoch, ale aj pri Nerómoch. To je veľmi smutné.“
Ingrid Kosová, aktivistka, manažérka a pedagogička, ktorá sa venuje inkluzívnemu vzdelávaniu
„Ak sa do tejto spoločnosti narodíte ako príslušník etnickej skupiny, ste bez ohľadu na váš sociálny status vychovávaný s vedomím, že ak sa chcete presadiť a byť úspešný, musíte dokázať dvakrát viac ako ostatní a pracovať na sebe omnoho tvrdšie.
Každý Róm, ktorý sa presadí v našej spoločnosti plnej predsudkov a intolerancie, si zaslúži obdiv. O to väčší ten obdiv je, ak sa presadí Rómka.
Za posledné roky si naše ,hlavy štátu‘ uctili až tri rómske ženy (Kláru Orgovánovú, Zuzanu Kumanovú a Agnes Horváthovú – pozn.) za ich prínos v oblasti ochrany demokracie, ľudských práv, či sociálnej práce. Ako rómsku ženu ma táto pocta nesmierne teší.
Želala by som si však, aby bola úcta Rómom preukazovaná aj v bežnom každodennom živote. Aby sme nemuseli ďalším generáciám prízvukovať, že ich kvality budú spoločnosťou ocenené len vtedy, keď budú dvakrát lepší ako ostatní.
To však nebude možné, ak sa nami volení poslanci budú vyjadrovať o Rómoch hanlivo, budú posilňovať stereotypy, či dokonca budú odmietať nazývať Rómov korektne a vyjadrovať sa o nich iba ako o ,cigáňoch‘.
Celospoločenská úcta a rešpekt sa rodia výchovou. Preto je najvyšší čas začať vzdelávať novú generáciu o histórii Rómov či o významných rómskych osobnostiach, oceňovať a zviditeľňovať umelcov, umelkyne, športovcov, či športovkyne, lekárov, lekárky, manažérov, političky.
Aj v radoch Rómov je ich veľmi vysoký počet, avšak stále sú neviditeľní. Aby spoločnosť konečne pochopila, že na Slovensku nemáme problémy s Rómami ale s chudobou.
Roman Eštočák, koordinátor terénnych sociálnych pracovníkov Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity
„Rómske osobnosti a ich zásluhy, ktoré by si zaslúžili pozornosť, ostávajú podľa môjho názoru štátom nepovšimnuté. Nie sú tak pozdvihnuté na celospoločenskej úrovni prostredníctvom zástupcov štátu, politickej reprezentácie či inštitúcií.
Neprináleží mi súdiť, prečo tomu tak je, môžem sa nad tým len zamýšľať. Na strane Rómov i Nerómov je naštrbená dôvera, tolerancia, empatia aj pochopenie. To sa prejavuje v našom každodennom spolunažívaní.
Na to, aby sme jedna aj druhá strana našli porozumenie, potrebujeme čas. Aby sa jedni vymanili z generačnej chudoby, ktorá má v rómskych komunitách svoje hlboké korene; a druhí aby našli pochopenie, otvorenosť i ochotu vytvárať príležitosti a pomáhať.“
Agnes Horváthová, zakladateľka a šéfka o.z. Romano kher – Rómsky dom, v roku 2021 vyznamenaná prezidentkou Zuzanou Čaputovou
„Kto je to štát? Sú to rôzne inštitúcie a orgány, v ktorých pracujú ľudia. Záleží na tom, kto sú títo ľudia. Napríklad, v tíme prezidentky Zuzany Čaputovej pracuje viac ľudí, ktorí boli predtým aktívni v mimovládnom sektore a venovali sa ,rómskej téme‘.
Mnohí ďalší ľudia z občianskej spoločnosti sa dostali na iné úrady, kde majú možnosť ovplyvňovať udalosti, o ktorých píšete (v otázke – pozn.). Sú to vždy spojené nádoby. Naším záujmom by malo byť vychovávať mladých Rómov, aby mali čo najväčšiu šancu dostať sa na posty, kde môžu ovplyvniť veci verejné, medzi inými aj vyzdvihovanie rómskych osobností.
Pokiaľ ide o učebnice, prosím, nech nik nevymýšľa teplú vodu. Všetko tu už bolo. Je potrebné aktualizovať učebnicu rómskeho dejepisu dr. Arneho Manna, vydať ju, ale najmä ju aktívne používať na školách.
Malo by sa tak stať na základe pokynu ministerstva školstva, nie ako dobrovoľná aktivita niektorých učiteľov.“
Mikuláš Lakatoš, študent Stredoeurópskej univerzity v Budapešti a koordinátor aktivít mládeže na Úrade splnomocnenca vlády pre rómske komunity
Rómski lekári, sestry, zdravotníci zachraňujú na dennej báze životy. Naši rómski učitelia vychovávajú vo vzdelávacích inštitúciách generáciu budúcnosti tohto národa. Prečo o týchto geniálnych osobnostiach nevieme viac? Prečo o nich nepočujem v regiónoch alebo na národnej úrovni?
Isté je, že nám v tomto smere chýbajú hrdé samosprávy a zamestnávatelia, ktorí by boli dostatočne statoční na to, aby verejne poukázali na výkony svojich rómskych zamestnancov.
Nesmierne má teší že aj tento rok boli na štátnom akte odovzdávania vyznamenaní ocenení aj rómski „bojovníci” tohto národa. Považujem to za prejav verejného záujmu a politickej vôle byť férovejší aj voči tým, ktorí za tu istú robotu dostávali oveľa menej vďaky a pozornosti.
Dúfam, že tento ,progresivizmus‘ – hoci je stále len na začiatku – bude u nás pokračovať a povzbudí aj ďalších k tomu, aby sme boli ako krajina čoraz férovejší.“
